Deníky

,,Si moja najsladšia slabosť.” Vydýchnem tiché vyznanie, kým hladím svojho spiaceho manžela po hustých hnedých vlasoch.

K láske to bude ešte dlhá cesta, no už teraz som si bola istá, že som urobila rozhodnutie, ktoré ma síce stálo lásku a moje vlastné srdce, no umožnilo mi získať niekoho kto mi pomôže priniesť do Lysandry rozkvet a tak sam ho považovala za správne. Po prvýkrát v živote som sa nerozhodla srdcom, ale hlavou. Zanechala som detské spôsoby a plne sa zcelila s korunou, ktorej ťarchu som cítila aj keď sa v tento moment na mojej hlave nenachádzala. Protesty všetkých mojich blízkych boli viac než očividné. Mysleli si, že som sa zbláznila. Brať si za manžela obyčajného sluhu. Pre mňa však Rune nebol obyčajným sluhom. Bol pre mňa istotou v ťažkých časoch. Nehybným pilierom, ktorý vedľa mňa prečká každú búrku a postará sa o to, aby zo mňa neubudlo.

,,Ellie… poď už prosím spať.” Z myšlienok ma vytrhne jeho hlboký karhavý hlas zastretý ospalosťou.

,,Čoskoro, ešte premýšľam…” 

,,Nad čím?” Zamrmle mi do lona.

,,Nad tým, ako by som si priala byť drakom.”

,,Drakom?”

,,Drakom.” Súhlasím. ,,Vieš, na draka len tak niekto nevztýči ruku. Draka len tak niekto nepritlačí k posteli. Draka len tak niekto…”

Slová sa mi zasekli v hrdle. Viac som už zo seba nedokázala dostať. Nie bez toho, aby som sa rozplakla. Nie bez toho, aby som opäť nezlyhala. Rune mi už viac neodpovie. Asi zaspal. Možno je to tak lepšie. Takto by som mu vešala na nos iba ďalší problém. Hlboko sa nadýchnem, aby som sa upokojila a vstanem z postele na ktorej som sedela a odpisovala na emaily. Na niekoľko minút, sa zavriem v kúpeľni, kde sa prezlečiem do Runovho trička a teplákov, moje dočasné pyžamo, pretože v mojich nočných košeliach by som tu asi zamrzla. Onedlho už opäť sedím na posteli a chystám sa vkĺznuť pod perinu. Tá sa na moje prekvapenie sama nadvihne a spod nej ma zlapia Runove ruky, ktoré si ma pritiahnu do pevného objatia. Prehĺtnem vypísknutie.

,,Nemôžeš byť drakom,” jeho slová sú mi ako dýka do srdca. Chystám sa od neho odtiahnúť práve v momente, kedy sa rozhodne pokračovať: ,,...keď už si dračicou.” S počuteľným úsmevom dokončí svoju vetu. Zavŕtam sa k nemu ešte pevnejšie. 

,,Prepáč, najprv som si myslel, že sa mi to iba sníva a tak som nestihol zareagovať.” Odpovedám mu už iba krátkym bozkom pred tým, než sa stratím v ríši snov.

ੈ✩‧₊˚༺☆༻ੈ✩‧₊˚*ੈ✩‧₊˚༺☆༻*ੈ✩‧₊˚*ੈ✩‧₊˚༺☆༻*ੈ✩‧₊˚*ੈ✩‧₊˚༺☆༻*ੈ✩‧₊˚

,,Toto by mala byť posledná z mojich tašiek.” Zahlásim pred Runovým domom pár minút pred naším odchodom.

,,Annie!” Ozve sa za mojím chrbtom detský krik. ,,Neodchádzaj! Kto bude teraz náš drak? A kto nám bude piecť cookies? A kto nám bude zapletať vlasy? A kto bude…” Dievčenské hlasy sa prekrikovali jeden cez druhý. Mala som čo robiť, aby som sa nerozplakala. Boli rozkošné. Za ten krátky čas, čo som s nimi strávila mi stihli prirásť k srdcu.

,,Musíme ísť zariadiť ešte nejaké veci…” snažím sa ich upokojiť vysvetľovaním toho, prečo nemôžu ísť s nami okamžite. Povedať im pravdu by bolo príliš riskantné. Runov otec tušil čo sa deje v paláci. Ani nás dvoch nechcel pustiť naspäť.

,,Všetko s vaším bratom pripravíme a najbližšie sa uvidíme u mňa doma.” Uisťujem ich, že neodchádzame navždy, ale len na krátky čas.

,,Tam u teba? V tvojom paláci? A budeš mať aj korunu? A šaty? A bude mať korunu aj Rune?!” Opäť som skončila zasypaná otázkami, ktoré nemali konca.

,,Presne tak, ešte musím každej z vás pripraviť izbičku, čiže to chvíľu potrvá, ale potom už budeme všetci spolu.” Usmejem sa na ne a kútikom oka zahliadnem Runovho otca, ako mu dohovára. Nebol z tohto celého nadšený. Neveril mi. Dúfala som, že sa mi podarí získať si ho za ten krátky čas na svoju stranu, ale obávala som sa, že sa mu priečim. Nemala som mu to za zlé, ukradla som mu syna a zviazala som ho manželstvom. Aj ja by som si prekážala, keby toto ktosi urobil môjmu dieťaťu. Bola som hrozná osoba. Zničila som mu život len pre to, aby sa ten môj vlastný stal znesiteľnejším.

ੈ✩‧₊˚༺☆༻ੈ✩‧₊˚*ੈ✩‧₊˚༺☆༻*ੈ✩‧₊˚*ੈ✩‧₊˚༺☆༻*ੈ✩‧₊˚*ੈ✩‧₊˚༺☆༻*ੈ✩‧₊˚

,,Myslela si to vážne?” Bola prvá otázka môjho manžela, keď ráno vojde do mojich komnát.

,,Čo konkrétne?” Zaujímam sa, pretože denne sme spolu rozoberali asi tisíc rozličných vecí a nebola som si istá na čo presne naráža. Mohlo to byť naozaj čokoľvek.

,,Rodinu?” Neisto postáva vo dverách. Opatrne sa zasmejem a vstanem od stola. Prejdem k nemu a upravím si ľahkú sukňu svojich šiat. 

,,Čo keby sme sa išli prejsť na lúku?” Navrhnem, pretože tuším kam bude naša konverzácia smerovať a nechcem, aby prebehla v mojej izbe. 

ੈ✩‧₊˚༺☆༻ੈ✩‧₊˚

,,Vieš Rune… premýšľala som.” Náhla prítomnosť strachu v jeho očiach bola takmer očividná. Rukou mu zájdem k lícu po ktorom ho nežne pohľadím.

,,Ak som čosi pokazil, mrzí ma to, napravím to, polepším sa…” začne sa mi okamžite ospravedlňovať. Lesk v jeho očiach sa nedá prehliadnuť. V tichosti pokrútim hlavou a urobím zopár krokov od neho. Zatiaľ som netušila ako mu chcem jeho otázku zodpovedať.

,,Prečo si hneď myslíš, že si urobil niečo nesprávne? Možno je tá chyba vo mne…” Vydýchnem tie slová, ktoré ma už niekoľko týždňov ťažili. Mohla som mu klamať aj naďalej, ale už som to viac nevládala niesť. Potrebovala som, aby pravdu vedel aspoň niekto. Aspoň on.

,,Ellie, ale veď ty si dokonalá!” Zvolá za mnou a dobieha ma. ,,To ja som ten, čo má milión chýb a ty si si ma aj napriek nim vybrala.” Už stojí opäť vedľa mňa a chytá ma za ruku.

,,Rune… Chcem rodinu a chcem ju s tebou.” Zahľadím sa mu do očí. Prevyšuje ma minimálne o hlavu. Je obrovský. Ako taká majestátna hora, kým ja som iba obyčajná palica. 

,,No chcem ju až keď ti budem vedieť povedať, že ťa milujem.” Dostanem zo seba napokon to, čoho som sa najviac desila. Ako odpoveď mi nepríde nič viac ako slzy v jeho očiach. Myslel si, že ho už milujem…

ੈ✩‧₊˚༺☆༻ੈ✩‧₊˚*ੈ✩‧₊˚༺☆༻*ੈ✩‧₊˚*ੈ✩‧₊˚༺☆༻*ੈ✩‧₊˚*ੈ✩‧₊˚༺☆༻*ੈ✩‧₊˚

O tom, že nie som hrozná a prehnitá až do špiku kostí ma už nepresvedčí nik. Mala som šancu na lásku, ktorej som sa vzdala pre krajinu a namiesto toho, aby som si dohodla politicky výhodné manželstvo som k sebe pripútala toho najmilujúcejšieho muža na svete. Nikto normálny by čosi také neurobil. A teraz, aby toho nebolo málo som mu ešte priznala, že ho nemilujem. Mohla som povedať čokoľvek, zaklamať mu a on by to nezistil! Ale ja hlúpa som si vybrala pravdu. A teraz som ho pripravila o tú iskru v očiach, ktorú tak poctivo už mesiace zbieral naspäť.