Zora sa narodila ako prvorodená dcéra do rodiny kráľovskej psychologičky a bývalého strážcu z Vesperonu, dostávajúc tak do vienka illejsko-vesperonské kmene. Narodila sa do milujúcej rodiny, maminka pri nej vždy stála spolu s otcom, ktorý bol zo začiatku ako otec nemotorný ale nikdy mu nemohla nič zazlievať, pretože sa snažil. Aj napriek tomu však cítila obrovskú lásku a radosť z toho, že môžu tvoriť rodinu. Otec ju ako malé dieťa ochraňoval na každom kroku, ba sa zdalo, že to bol až príliš ochranársky. Preto bola najskôr maminkino dievčatko. Po narodení jej mladšej sestričky sa jej cesty trocha rozišli a začala si viac všímať jej otca a jeho prácu, ktorá jej prišla nesmierne „cool“. Tým časom zvykol pracovať na avalonskom inštitúte a taktiež aj ako bodyguard pre veľmi zámožnú rodinu. Jedného dňa sa jej podarilo sledovať, ako jej otec cvičí nových lovcov tieňov v inštitúte a odvtedy si potajme skúšala svoje vlastné chvaty vo svojej izbe. Keď si to všimol jej otec, bol odhodlaný ju prihlásiť na krúžok bojových umení – síce mala na výber nespočet diciplín, ale ako malá sa proste rozhodla, že sa bude venovať karate. Mala vtedy 7 rokov, keď po prvýkrát vstúpila na podložku so svojím senseiom a ostatnými jej spolužiakmi.
Odvtedy sa okolo svojho otca motala ešte častejšie a vždy ho uprosila, aby jej ukázal niečo nové, čím sa môže pred svojimi spolužiakmi vystatovať. Aj napriek tomu, že mal plné ruky práce s jej sestrou, nikdy si nezabudol zohnať čas aj na Zoru. Ich vzťah sa čím ďalej tým viac zlepšoval, učil ju ako sa brániť pred mužmi, dokonca na ňu veľmi často hovoril po vesperonsky, čo ju prinútilo naučiť sa nový jazyk.
Keďže sa narodila do rodiny lovca tieňov a vlkodlaka, až do jej desiatich narodenín sa nevedelo, ktorá rasa nakoniec bude. Vlkodlaci sa premieňajú po svojich desiatich narodeninách a jej otec jej odmietal skúšať kresliť runy na telo kvôli veľmi pádnym dôvodom. Možno chvíľku dúfala po tom, aby z nej bola lovkyňa tieňov no keď sa to napokon stalo a v ten osudný spln sa spolu so svojou mamkou premenila na malé vlkodlača, nikdy to neprestala ľutovať. Aj napriek všetkej tej bolesti ktorú musela pretrpieť, ten pocit voľnej vlčice stál za to. Aj napriek tomu však nezanedbala svoj sen nasledovať v otcových stopách, ale mala pred sebou dlhú cestu. Mamina jej pomáhala s premenami, duševnou pohodou, sebereflexiou a jej otec hlavne s tréningom.
Jej život bol priam idylický, možno s malými spŕškami nezhôd. Hlavné je, že sa snažila spoznávať svoju vlčicu, načúvať jej a vytvárať medzi ľudskou a vlkolačou mysľou kompromisy. Naučila sa s ňou vychádzať, dávať jej svoju vlastnú slobodu, tak ako ju to učila jej mamka. Väčšinu jej splnov pobudla po jej strane, v obklopení jej svorky a zároveň aj premeny mimo splnu prekonávala s jej pomocou.
Vo svojich 15 rokoch sa prihlásila na kráľovskú akadémiu so snom, že z nej raz bude kráľovská strážkyňa. Aj keď jej otec mohol byť strážcom v Illey, nikdy nebol, keďže jeho loajalita vždy patrila Vesperonu. Napriek tomu, že hranice medzi Illeou a Vesperonom boli uzavreté, nemala inú možnosť. Aj tak však chcela sľúbiť loajalitu krajine, ktorá ju vychovala. Počas štúdia na strednej škole sa snažila skĺbiť naďalej aj svoje hodiny karate, kde sa naďalej šplhala po priečkach a zbierala nové opasky. Všeobecne jej lekcie so senseiom veľmi napomáhali ku vlastnej rovnováhe, ku kontrole a sebaistote. Bolo to to najlepšie čo mohla spraviť, aby dokázala kontrolovať zakorenenú vlkodlačiu zúrivosť v jej tele, spoločne s maminými taktikami na ukľudnenie. Otec jej vždy spomínal, že „je tak rád, že je po maminke, pretože on jej už nič nové nedokáže dať.“
Nikdy nezanedbala ani otcovu povahu v nej – bavila sa, flirtovala, chodila na párty, pila alkohol ešte predtým ako dosiahla 18 rokov. Spoznávala mnoho ľudí, nachádzala si kamarátov, lásky. Jej živelná povaha a flirtovanie bez hraníc sa ukľudnilo až vtedy, keď po ceste z baru jej najlepšiu kamarátku znásilnili. Našla ju až po niekoľkých hodinách v tmavej uličke, kde ju ten muž zatiahol. Pomohla jej dostať sa na nohy, ale tento incident ju v momente prinútil vytriezvieť. Po pár mesiacoch jej kamarátka zistila, že je tehotná. V deň pôrodu sa jej ani nepodarilo chytiť svoje dieťa do rúk, keďže po náhlych zdravotných komplikáciách neprežila.
Do druhého stupňa na akadémii vkročila s tým, že s tým musí niečo robiť. Zožieraná vlastnou vinou, že sa v ten deň so svojou kamarátkou rozdelila ju gniavila a zároveň sa chcela uistiť, že sa počet zneužitých žien zníži. Preto v Avalone a na akadémii začala propagovať sebaobranu pre ženy a sama ju vyučovala za veľmi malý peniaz – nikdy si nechcela pýtať veľa. Svoje pôsobenie premiestnila až do Tenebrous, kde sa zapojila do akadémie pre strážcov – a bola viac odhodlaná ako predtým, aby sa z nej stala skvelá strážkyňa. Karate, vlčie telo, otcova výchova a z druhej strany aj genetika jej napomáhala celý rok. Až sa napokon objavila za dverami paláca ako palácová strážkyňa.