Minulost:
Ich malý zázrak, tak ju zvykli doma prezývať. Príbeh o tom, ako prišla na svet pozná už naspamäť. Okrem rodičov ju doma privítali aj zvedavé detské rúčky patriace nikomu inému ako jej staršej sestre Leonore. Napriek dvojročnému rozdielu si k sebe našli sestry cestu takmer okamžite. Boli nerozlučná dvojka, ktorá pravidelne testovala trpezlivosť svojich rodičov. Tí to našťastie zakaždým s prehľadom zvládli. Netušila ako to robili. Nech prišli Destiny a Leonora s čímkoľvek, mama a otec boli zakaždým ten zohratejší a napokon aj víťaziaci tím. Rodičia medzi sestrami nerobili žiadne rozdiely a dovolili im slobodne vybrať sa vlastnými životnými cestami. Destiny to však už od plienok ťahalo k drakom a keďže sa jej v prvých dňoch života nezjavila plutva, nezostávalo jej nič iné, ako len čakať, kým si ju nájde svoje vajíčko. S mamou sa učila dračí jazyk a poctivo ho trénovala na jej dračici Turlan, ktorá ju vždy s hundraním opravovala a naopak chválila, keď sa jej čosi podarilo vysloviť lepšie ako predpokladala. Jej vajce však nie a nie prísť. Mama ju láskavo upokojovala a otec ju učil byť trpezlivou, jej to ale nikdy nešlo. Vždy chcela mať všetko a hneď. 
Preto sa v desiatich rokoch rozhodla prestať hľadať svoje dračie vajce a namiesto toho sa začala venovať akrobacii. Kruhy, látka, tyč, kladina, či hrazda. Nevidela v tom rozdiel. Chcela byť perfektná vo všetkom. Vložila sa do tohto športu celým svojím bytím. V telocvičniach trávila hodiny. Jej telo sa postupne menilo v šlachovité a neprekážali jej ani dlane do krvi zodraté. Prvá medaila zo súťaže bola pre ňu vykúpením. Tichý dôkaz, že iba v trinástich čosi dokázala. A tak to pokračovalo, tréning za tréningom, súťaž za súťažou. Ako pätnásťročná sa ocitla na majstrovstvách sveta, ktoré sa konali v Aetheriu. Tam prišiel ten zlom. Celú súťaž sa nevedela sústrediť. Akýsi pocit v jej vnútri ju ťahal preč z telocvične. Volal ju, aby to vzdala, aby šla inam. Odmietla ho vypočuť. Jeho volanie však nabralo intenzitu práve v momente, kedy stála na kladine a chystala sa urobiť premet. Dobré zaváhanie, chvíľka neistoty, ju stáli prvenstvo. So striebornou medailou vybehla z telocvične. Oči zastreté slzami. Netušila kam kráčala. Zastavilo ju až čosi ťažké o čo zakopla. Vajce. Bolo obrovské. A tak prišiel do jej života Lothar. Ten najtvrdohlavejší jašter v histórií jašterov, aspoň ona si to o ňom myslela. Zaraz ju už netrápilo, že nevyhrala. Domov sa vrátila s jej vlastným vajíčkom. S jej drakom. Po boku svojej sestry sa ponorila do tréningov. Teraz už dračích jazdcov. Dokonca odišla z Avalonu do Ravenhurstu, aby sa zapísala do akadémie. Konečne mala čosi nové v čom mohla byť najlepšia. S touto neoblomnosťou sa z akadémie prebojovala až do Illeyského paláca, kde slúži v dračej letke pod velením jedného z najlepších veliteľov. Nemôže sa dočkať, kedy nastane jej šanca chrániť svoju vlasť. Bojovať za dobro. Je presvedčená, že práve blížiaca sa selekcia so sebou isté napätie prinesie.