Minulost:
Všetko sa to začalo v Avalone, keď sa malý Kairos, vtedy len Daniel Apollo Duquesne, narodil do šťastnej rodiny obyčajných ľudí. Boli docela dobre postavený, Kairos mohol mať takmer všetko, čo len chcel. Aj keď sa o to delil s docela viacerými súrodencami, keďže boli početná rodinka. Celé svoje detstvo a polovicu dospievania nemal ani tušenia, že by v ňom driemala nejaká mágia. Ale veľmi ho to nerozrušovalo, aj keď boli jeho kamaráti rôzne iné rasy ako ľudia. Cítil sa dobre vo svojej koži, mal skvelý život, zázemie a sníval o tom, že si raz založí kapelu a vyštuduje architektúru.
Kairos vždy svoj čas najradšej trávil so svojou partiou vonku, alebo na diskotékach kde sa prešmykli s fejkovými občianskymi, či proste len ako mladí chlapci robili nekalé veci, učili sa fajčiť a popíjať, aj keď bol zvyčajne ten, ktorý sa zdržiaval takýchto vecí. Nechcel robiť hanbu svojej rodine a tak trochu sa snažil ísť príkladom jeho mladšej sestričke a bratovi. K tomu by ho isto nezobrali na dobrú školu, ak by mal veľmi pošpinenú reputáciu a ostatní to rešpektovali.
Jeho život sa obrátil naruby v jeden večer, kedy sa vracal sám zo stretávky so svojimi priateľmi. Nikdy nemal strach z Avalonských ulíc, čo sa mu očividne vypomstilo. Zozadu ho napadol neznámy človek a Kairosa to vystrašilo natoľko, že nad tým ani nerozmýšľal, keď mu z prstov vyšľahol silný elektrický prúd a neznámeho útočníka takmer v okamžiku zložilo na zem. Ani mu nestihol veľmi ublížiť, sem-tam zopár škrabancov a modrín. Až po krátkej chvíli si uvedomil, že útočník nehybne leží na zemi a nedýcha. Vtedy si to ani poriadne neuvedomil, keď zdrhol z miesta činu, vystrašený do morku kostí. Doma sa iba skryl pod perinu, keď všetci spali a nedokázal spať.
Netrvalo mu však dlho uvedomiť si, že musí zmiznúť. Zvieral ho strach z toho, že vlastne ani nie je človek a jeho rodina... by ho za to určite odsúdila. A ako sa má postaviť k tomu mŕtvemu telu? Bola to nehoda a ten človek ho napadol ako prvý, no nad ničím takým nedokázal uvažovať, keď si zbalil všetky svoje veci a v noci zdrhol z domu. Bolo mu vtedy iba 16 rokov a odvtedy ho už doma nikto nevidel.
Popravde sa v ten moment snažil mladý Kairos utiecť čo najďalej od Avalonu. Nebolo však všetko tak jednoduché, ako sa zdalo. Jediné, o čo sa snažil v ten moment, bolo prežiť a niekam sa dostať. Prvé, kam sa dostal bol na prvý pohľad mierumilovné spoločenstvo, ktoré mu sľúbilo nocľah, jedlo a ochranu. Boli mimo civilizácie, takže sa nebál, že ho tam niekto nájde. Strávil tam niekoľko dní, pomaly im začal veriť a zdôveroval sa im o svojich pocitoch, že je z neho čarodejník. To však vtedy netušil, že sa dostal do spoločenstva lovcov nadprirodzena a takmer tam prišiel o život.
Z pazúrov lovcov ho zachránila iba vodkyňa rebelov Cersei, ktorá ho odviedla ku zdejšiemu čarodejníkovi, Eddiemu. Kairos bol docela skeptický voči mužovi oproti nemu, predsa to bola hŕstka rebelov a on nikdy nemal ani kúska myšlienky o takých ľuďoch. Ale kedysi to bolo iné. Teraz si musel uvedomiž, že mu ten človek zachránil holý život a ešte mu aj ponúkol človeka, ktorý ho vie naučiť ovládať svoju mágiu.
Eddie ho naučil všetko, čo on sám vedel. Bolo mu jasné, že je Eddie špeciálny človek ale naučil sa s ním vychádzať, keďže mu dosť pomáhal. Rebeli mu všeobecne pomohli so zmenením mena a s množstvom vecí, kvôli ktorým mohol cestovať. Trvalo mu ešte zopár rokov, kým naozaj odišiel z Avalonu ako chcel, zatiaľ čo z hniezda rebelov a jeho čarodejného majstra ledva vystrčil nos, ako sa obával aby ho niekto spoznal. Určite by chuť cestovať chytila každého, kto sa ledva pohol niekoľko mesiacov z jedného miesta.
Nakoniec v tom našiel záľubu. Precestoval takmer celú Illeu a snažil sa nazbierať čo najviac informácii, ktoré vládal. Nikdy sa už nechcel cítiť taký slabý ako v ten deň, keď jeho život skonči pod nožom lovcov. Najviac zo všetkého mu išla alchýmia, tvorenie artefaktov, lektvarov, špeciálnych zbraní a predmetov, hlavne prsteňov. Väčšinu z toho robil nelegálne a tým spôsobom si dobre zarábal, preto sa onedlho dostal do spárov čierneho trhu a tak mu to vyhovovalo. Za ten čas na cestách si stihol nájsť bandu, s ktorou založil kapelu tak, ako si vždy prial. Odjakživa mal záľubu v spievaní a popri svojom obchodovaní sa hrával a spieval so svojou kapelou v baroch, kde si pomaly robili meno.
Vždy keď prišiel na nové miesto, rýchlo sa rozkríklo, že prišiel čarodejník s menom Beau, ktorý ževraj dokáže vytvoriť všetko, čo si želáte. Veritaserum? Amortentia? Felix felicis? A plno ďalších vecí. Tak si Kairos zaisťoval klientelu všade, kam išiel, aj keď bolo niečo možno pritiahnuté za uši, no dalo by sa povedať, že z toľkého cestovania mal naozaj obrovský repertoár, skvelý um a vynaliezavosť. Pod svoje výrobky sa často podpisuje malým odtlačkom - KBB. Ak viete, kde ho hľadať.
Až keď mal pocit, že sa zmenil dostatočne na to, aby ho ľudia nespoznali, vrátil sa naspäť do Avalonu. Tetovanie, vyšší, mužnejší, s dlhšími čiernymi vlasmi, bol si istý, že by ho nespoznali. Hlavne mal chuť znova vidieť svojich súrodencov, ak ich vôbec nájde - ako sa im darí, ako si žijú. Už to bolo predsa 10 rokov a jemu sa cnelo. Ale ani za ten svet sa nechcel priznať, že žije a že vôbec existuje.