Minulost:
Cornelius sa narodil tak dávno, že už si na tie časy pomaly ani nepamätá. Jediné, čo o svojom detstve vie je, že bol neželaným potomkom jeho matky a akéhosi muža bez titulu či majetkov, ktorého stretla na plese v paláci. Z jednorázovej zábavky medzi slúžkou a strážcom zahraničného diplomata v komore na čistú bielizeň vznikol nový život. Spoliehali sa na to, že upíri mávajú problémy s počatím, žiaľ, každé pravidlo má svoju potvrdzujúcu výnimku. Matka Corneliusovi nikdy neodpustila, že jej, ako to ona rada nazývala, zničil dokonalú postavu a vyťahal prekrásne prsia. Jeho prvých dvadsať rokov života sa nieslo v pochmúrnom duchu. Nedokázal si nájsť priateľov. Pre všetkých bol iba desivým budúcim upírom a monštrom. On si však tento život nevybral. Bol rozhodnutý zostať človekom a viesť obyčajný život. Zlom prišiel v deň jeho dvadsiatich narodenín. Matka mu sľúbila narodeninovú oslavu v kruhu najbližších. Z drobného rodinného zhromaždenia sa stal deň jeho premeny, kedy bol spútaný a prinútený vypiť krv svojich predkov. Následne ho zavraždili. Jeho vlastná matka mu prešla nožom cez krk. Reťaze nezmizli ani po tom ako sa prebudil, namiesto toho našiel vedľa seba pripútané ľudské dievča. Dvadsaťtri hodín sa jej ani nedotkol. Až v momente keď sa blížila jeho smrť si uvedomil, že väčšou pomstou za to, čo mu urobili bude zostať nažive ako umrieť. Zakusol sa jej do krku a napil sa jej krvi. Následne celá rodina vkráčala do miestnosti a za zvuku potlesku ho odpútali. V ich očiach mu urobili službu. V očiach Corneliusa ho chladnokrvne zavraždili a pripravili o šancu žiť normálny život. Spočiatku sa snažil potlačiť pocit uspokojenia keď sa kŕmil krvou. Túžba po krvi bola zvrátená a pre neho neprirodzená. Žial, bola to jeho nová realita na ktorú si potreboval zvyknúť. Matka mu neustále pripomínala, že nemá skončiť ako ona a má sa múdro oženiť za niektorú z jej kolegýň. Cornelius však na čosi také ani nepomyslel. Potreboval sa hlavne naučiť ovládať svoje schopnosti a naučiť sa niečo, čím sa bude môcť uživiť. V túžbe uniknúť matke sa prihlásil ku kráľovskej armáde, kde akurát robili nábor nových posíl. Strávil tam šesťdesiat rokov. Za ten čas sa z neho stala zbraň. Či už po fyzickej alebo psychickej stránke. Po dovŕšení osemdesiatky a splnenia si základnej vojenskej služby sa zamestnal v paláci ako strážca. Opäť musel čeliť svojej matke, no bol zmenený na nepoznanie. Chlad z neho sálal na metre ďaleko a málokto nabral odvahu sa k nemu priblížiť. Postupne si však našiel svoje miesto medzi strážcami. Stačilo k tomu pretiahnuť iba tri komorné. Keby vedel, že k získaniu popularity stačilo tak málo, urobil by to skôr… S jeho narastajúcou popularitou prichádzali aj nové pozície. Z obyčajného radového strážcu sa pomaličky za mnohé roky vypracoval až ku strážcovi korunnej princeznej. Stella bola všetkým len nie tým, čo očakával. Okrem dychberúcej krásy mala aj istý šarm, ktorým si k sebe priviazala jeho srdce. Z počiatočného profesionálneho vzťahu strážcu a princeznej sa rokmi stalo dôverné priateľstvo. Z priateľstva vzplanuli prvé city a vášne. Cornelius si však niečo takéto nemohol dovoliť. Bol nikým a ona bola budúcou kráľovnou. Niekde na ňu istotne čakal okúzľujúci princ, ktorý jej bude hodný. Cornelius sa zmenil z otvoreného priateľa v strážneho psa. Nepustil k nej len tak hockoho. A on utápal svoju bolesť v sexe a voľnočasových aktivitách. Takto sa to tiahlo mnohé roky až kým im neprišla do kráľovstva pozvánka do Illey. Stella na jeho prekvapenie súhlasila a tak sa musel zbaliť a navštíviť túto krajinu aj on. Nemohol dopustiť, že by sa jej čokoľvek stalo.