​Zeynep sa narodila do kráľovskej rodiny ako najmladšia princezná, a preto jej detstvo a tínedžerské roky boli v obklopení bohatstva a luxusu. Láska Liselotte k Zeynep nie je nikomu neznáma, priam je to vychýrené po celom Fangrocku. Na jednej strane ju matka zbožňovala a zasypávala pozornosťou a neustále ju učila ako byť dokonalou spoločenskou osobnosťou. Každý krok Zeynep, matka nekompromisne sledovala a uisťovala sa, že nerobí niečo čím by si mohla pokaziť reputáciu. Nútila ju byť niekým iným, konať určitým spôsobom a hovoriť správne veci, aj keď to mohlo byť v rozpore s jej skutočnými myšlienkami a pocitmi. Na druhú stranu tu bol otec Bastian, ktorý bol prísny pokiaľ šlo o bezpečnosť jeho rodiny. Zabezpečil Zeynep ochranu a nariadil aby ju bez ohľadu na okolnosti, sprevádzal osobný strážca kamkoľvek pôjde. Toto bolo pravidlo, ktorého sa nikdy nevzdal a trval na ňom pri všetkých svojich deťoch. Chvíľu trvalo než Zeynep akceptovala prítomnosť osobného ochrancu ako súčasť svojho života. Brala to ako ďalšiu vrstvu kontroly, ktorá sa pridala k už aj tak pevnému zovretiu matky. Nemohli opustiť priestory paláca bez strážcu za chrbtom ale Zeynep bola častokrát výnimka, nakoľko ju matka ťahala po rôznych akciách. Jej detstvo nebolo také slobodné a bezstarostné ako malo byť. Bola pod neustálym dohľadom svojej matky a tých najlepších učiteľov čo znamenalo málo priestoru na rozvíjanie vlastných záujmob alebo stýkania sa s rovesníkmi. Zeynep si pomaly a istotne stavia most k svojim súrodencom. S Meike neprechovávajú medzi sebou žiadnú zlú vôľu a uprednostňovanie, ktoré prejavila ich matka. V tichých chvíľach sa rozprávajú, pričom Meike ponúkla súcitné ucho a rady, kedykoľvek to je možné. Odkedy do ich života vstúpil Lorenzo, Zeynep cítila, z neho aroganciu a sebeckosť. Preto bola rada, že ako rýchlo prišiel tak odišiel. Netrvalo dlho a ďalší chlap sa točil okolo Meike. Síce Ezru nikdy nestretla osobne ale od toho čo počula o ňom, vytvorila si vlastný názor. Čo sa týka Ezekiela a Merrit, predtým ako spolu odišli do Illei, ich vzťah bol rozhodne nepríjemný. Kombinácia matkinho zvýhodňovania voči Zeynep a ich prípadnej žiarlivosti či odporu, vytvorila mrazivú atmosféru. Keď však štyria súrodenci odišli, napätie sa trochu uvoľnilo. Spoločný zážitok a vzrušenie z cesty, im dalo šancu sa spolu rozprávať a vytvoriť si puto. Neboli si celkom blízki, no trápnosť, ktorá kedysi poznačovala ich interakcie sa postupne zmierňovala.