Minulost:
Ako druhorodený syn nemal veľmi na výber a každý vedel, že nikdy nebude tak dôležitý ako jeho starší brat. Zatiaľ čo otcova pozornosť visela na Kemalovi aby z neho spravil dobrého kráľa pre Xanthoriu, on sa snažil získať kráľovu pozornosť akýmkoľvek iným spôsobom. Xanthoria bola odjakživa sužovaná častými zemetraseniami a on už ako malý chlapec sa snažil otcovi dokázať aký je šikovný, silný a samostatný a často sa objavoval po boku vojakov ako pomocná ruka pri odhadzovaní kamenia, sutín a pri zachraňovaní poškodenej vegetácie a zvierat, ktorých zemetrasenie pochovalo. Už vtedy to robil iba z čírej sebeckosti, aby tak vyvolal súcit a pochopenie u ostatných, ale on si to vtedy tak neuvedomoval, pretože to predsa bol len malý chlapec. Nakoniec si tým spôsobom aj vytvoril lásku pre rastliny a zvieratá.
Takýmto spôsobom sa mu nakoniec podarilo uprostred lesa dopátrať k jeho najväčšej výhre - ohnivooranžovému dračiemu vajcu, ako 7 ročnému. A hľa, okamžite si získal pozornosť otca a on bol z toho tak strašne nadšený - z toho, že má vlastné vajce ako pravý dračí jazdec, že má otcovu pozornosť a že ho našiel prvšie ako Kemal. S láskou sa o vajce staral, zohrieval ho, čistil ho, rozprával sa s ním a strávil s ním niekedy aj celé noci, pretože to predsa bude jeho spoločník do konca jeho života. Takým istým spôsobom ako dračie vajce sa mu podarilo v sutinách po ďalšom zemetrasení nájsť krásne mača, ktoré s ním žije doteraz.
Pociťoval neskutočnú lásku, radosť a súžitie, keď mu po prvýkrát spadol pohľad na krásne oranžovo-červeno sfarbenú dračicu a podľa jej výzoru ju aj tak nazval - Soleil, slnko, svetlo. Avšak až po jej vyliahnutí prišli na malého Orhana najťažšie dni, ba až niekoľko rokov. Soleil bola odmalička veľmi temperametná a húževnatá dračica a ku nešťastiu všetkých dračích jazdcov -Orhan si nedokázal postaviť vlastné múry voči jej všadeprítomnému hlasu v jeho hlave. Padal pod tiažou jej žiadostí, túžob a chtíču, mal slabú myseľ a pred očami otca a matky psychicky chradol, opantaný migrénami a zmätenosťou.
To bolo práve to obdobie, keď sa od Kemala väčšinu času dištancoval on aj kráľ, ako veľmi dobrosrdečný, láskavý a dobrý otec bol, chcel mu pomôcť vyrovnať sa s tým. Pred Kemalom to udržiavali v tajnosti, aby ho to neodradilo od hľadania vlastného draka. Celé roky k nemu volal čarodejov a analysov, aby mu pomohli vystavať svoje vlastné múry a chrániť si tak aspoň z časti svoje vedomie. Niekde musela nastať chyba no kráľ veril, že ak si Orhana dračie vajce našlo, musia si obaja výjsť v ústrety, len to trvá dlhšie a ťažšie.
Analysovia mu celé mesiace až roky nazerali do mysle, obkrúcali a menili jeho vlastné emócie, Orhana to neskutočne vyčerpávalo a menilo jeho psychiku. Otec mu chcel iba pomôcť, Orhan to vedel, aj kvôli tomu všetky tie sedenia pretrpel a nakoniec sa aj on mnoho priučil - o sebe, o ľudskej psychike a možno aj kvôli tomu je teraz taký, aký je - mierny sociopat.
Išlo to síce pomaly ale išlo, bol vytrvalý a odhodlaný, malými krôčikmi sa približoval ku svojej dračici a získaval si jej dôveru, prichádzal s ňou na vlastné termíny a obkrúcal si ju okolo svojho prsta. Vnútorne žiarlil aj na to, ako ľahko sa to podarilo Kemalovi - síce o štyri roky pozde. No, možno to malo byť nakoniec tak, pretože ani netrvalo tak dlho a aj on lietal na Soleil hneď za svojím bratom, no pozornosť otca od neho nevítane odišla.
Keď konečne nadobudol stopercentnú schopnosť udržať si svoju myseľ mierne ohraničenú od seba a Soleil, začal sa viac venovať tréningu seba a svojej dračici, čo bolo naozaj veľa roboty.Jeho najlepšie obdobie začalo vtedy, keď im kráľ zdelil, že si nie je istý, komu trón dá. Sám si vtedy uvedomoval, že nikdy nebude tak dobrým bojovníkom ako Kemal a našiel si svoje vlastné cestičky. Od kráľa, ku kráľovskému poradcovi, kráľovskému generálovi a vždy dával tak otcovi najavo, že aj on dokáže byť dobrý, múdry a že on má byť ten, ktorý bude veliť a viesť Xanthoriu. Spaľovala ho súťaživá túžba brata poraziť, všetky jeho vnútorné boje a žiarlivosť si chcel tým pádom vybiť.
Bojoval tam, kde bojoval Kemal. Vo vojsku sa snažil dokázať svoju silu, schopnosť oháňať sa mečom, dýkou, lukom, spolupracovať so svojou neskrotnou dračičou na ktorú mal nárok len on a nikto iný, no vždy si všímal ako bol za svojím bratom pozadu, o jeden či o dva body. Samozrejme, obaja sú dobrí bojovníci, trénovaní od mala aby vedeli vysadnúť na draka a bojovať, no Orhan si dokázal uvedomovať aké rozdiely medzi nimi dvoma sú. Nechcel byť celý život v Kemalovom tieni. Na pohľad od neskúseného a neznámeho človeka by sa dalo povedať, že si z toho Orhan nič nerobí, no on sám sa snažil rozvíjať svoje schopnosti aj v iných smeroch - zaujalo ho umenie jedov. Už od útleho veku ho zaujímali rastliny a vedel ich rozoznať, no až teraz sa ponoril do sveta tých naozaj nebezpečných - a čo ak niekomu niečo vsypal do vína, ak to bolo pre jeho dobro? Vyprázdniť si cestičku na vrchol? Zbaviť sa nepríjemných prekážok? S určitosťou to mohol použiť na brata aj kráľa, no na to by musel mať chladnejšie srdce.
Bolo to však niečo, k čomu sa uchyľoval iba v najhorších situáciach, keď nebolo inakšej cesty. Alebo možno vôbec, no s veľkou pravdepodobnosťou sa to šepkalo všade tam, kam šiel, veď sám niekedy použil otravné plyny na bojisku. Inokedy však používal svoje slová, sebavedomie a charizmu. Využíval ľudí, ba si ich bral aj do postele, skúmal ostatných a pozorne sledoval kroky svojho brata. Hlavne vtedy, keď si Kemal zobral za ženu Aylin a on zase spadol o ďalšiu priečku v obľúbenosti nižšie, no vzhľadom na to aký bol jeho charakter sa nedokázal zmieriť s tou myšlienkou si niekoho zobrať iba pre trón. Aj keď všetko ostatné kvôli tomu robil, no takúto radosť si zobrať nechcel, to vedel aj on.
Bavilo ho odvtedy brata podpichovať a podkopávať mu autoritu pretože tušil, že ani u neho nie je všetko s kostolným poriadkom aj napriek tomu, že mali spolu s Aylin dcéru. Mimochodom, si Orhan malú Safiye veľmi obľúbil. Nevinnosť detí a zvierat ho vždy vedela udržať nohami pevne na zemi a pripomínal si, že hlavne do sveta malých detí nepatrí politika, intrigy a všetko zlé, čo on sám provozoval. V ich spoločnosti to bol oddych od celého ukričaného sveta, ktorý do neho iba búšil a sám mal vnútornú túžbu mať vlastnú rodinu. A preto sa aj rozhodol následovať Kemala do Illey dúfajúc, že mu to nejakým spôsobom zmení život.